Katedrálny chrám

Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline

História doterajšieho farského kostola a Burianovej veže

Podľa najnovších archeologických výskumov stál žilinský farský kostol už v prvej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom však pochádza až z roku 1400, keď bol zasvätený Panne Márii – „Pfarrkirche zum unsern lieben Frau". Pôvodný kostol mal zrejme charakter trojloďovej románskej baziliky. Veža kostola, ktorá bola pôvodne v osi predpokladaného jednoloďového kostola, je oveľa masívnejšia a vyššia ako podobné veže v tejto oblasti.

Farský kostol

Okolo roku 1530 dal vtedajší majiteľ Žiliny Burian SVĚTLOVSKÝ z VLČNOVA postaviť vedľa kostola vežu ako pevnostný objekt. V roku 1540 dokončil túto stavbu Rafael PODMANICKÝ (+ 1559).

Pôvodne mala pomenovanie Nová veža. V polovici 16. storočia ozbrojenci lúpežných rytierov Jána PODMANICKÉHO (+ 1545?) a jeho brata Rafaela PODMANICKÉHO dva razy obsadili a vypálili Žilinu a kostol prebudovali na pevnosť. Neskôr majiteľ mesta Žilina Mikuláš DERSFFY dal urobiť opätovnú prestavbu a kostol znova slúžil cirkevným potrebám.

Vtedajší nitriansky sídelný biskup Zachariáš ROHOŽNÍK-MOŠOVSKÝ (1542-1587) ho posvätil, ale už ako Kostol Najsvätejšej Trojice. V roku 1678 pri požiari kostol celkom zhorel, ba roztopili sa aj zvony na Novej veži (dnešná Burianova veža). Kostol dal zreštaurovať v roku 1687 žilinský zemepán, palatín Pavol ESTERHÁZY a v roku 1690 ho začali reštaurovať zasa jezuiti.

Kaplnku sv. Jána Nepomuckého na západnej strane kostola pristavili v roku 1762. Jej hlavným účelom bolo umiestenie Božieho hrobu. Vtedy dostali aj obe veže – veža farského kostola i Nová veža – rovnaké barokové strechy a na vežu kostola dali kríž. Vzhľad farského kostola a časti žilinského rínku v prvej polovici 19. storočia predstavuje kresba, ktorú bol vypracoval vtedajší riaditeľ Biskupského sirotinca František Xaver DRAHOTUSKÝ (1814-1893).

Obrovský požiar zničil dňa 21. júna 1848 takmer celú Žilinu. Zhorela strecha kostola, obe veže i celé vnútorné zariadenie kostola. Dva malé zvony na hodinovej veži kostola ostali. Kríž z veže farského kostola spadol a cez strechu a klenbu prepadol až do krýpt, kde začali horieť rakvy. Z farského kostola ostala ruina. Pri požiari sa na Novej veži roztopili tri najväčšie zvony. Dielo skazy dokonalo zemetrasenie dňa 15. januára 1858. Pri tomto požiari zachránili z kostola sochu Panny Márie. Preniesli ju do kostola v Rosine a zakrátko do kostola vo Višňovom, kde ostala natrvalo. To bolo zrejme príčinou, že Žilinčania každoročne konajú púť k tejto kedysi svojej soche.

Zničený kostol dal zrekonštruovať žilinský dekan-farár Andrej LEMEŠ s výdatnou pomocou nitrianskeho kanonika-lektora Juraja Tvrdého (1780-1865) a žilinského prepošta Štefana TVRDÉHO (1788-1862) i banskobystrického veľprepošta Juraja BUDATÍNSKEHO, a to podľa plánov významného maliara a prírodovedca, profesora banskobystrického gymnázia, Jozefa Božetecha KLEMENSA (1817-1883), ktorý predtým pôsobil v gymnáziu v Žiline. Od tohto autora pochádzajú aj oltárne obrazy, ktoré sú v kostole dodnes.

Obraz na hlavnom oltári predstavuje Najsvätejšiu Trojicu, na bočných oltároch je Nepoškvrnené Počatie a Ukrižovanie a neďaleko vchodu je obraz sv. Anny.

Ďalší požiar vznikol v roku 1886, ktorý znova poškodil aj čerstvo zrekonštruovaný kostol – zhorela na ňom strecha. Farské zvony sa však podarilo zachrániť. V roku 1888 dostali obe veže – veža farského kostola i Nová veža – nové strechy. Charakter, ktorý má veža v podstate i dnes, dostala pri prestavbe v roku 1890. Podľa najväčšieho zvona na nej, ktorý vážil 2336 kg, dostala vtedy pomenovanie Burianova veža. Prvá svetová vojna poznačila aj žilinské kostoly. V auguste 1917 zrekvirovali všetky tri zvony z Burianovej veže na výrobu vojenského materiálu.

V roku 1924 dostala táto veža šesť nových zvonov. Pri tejto príležitosti bola dňa 15. augusta v Žiline veľká slávnosť – Andrej HLINKA (1864-1938) posvätil zvony, ktoré ešte v ten deň vytiahli na vežu. Farský kostol dostal nový organ, ktorý vyhotovila firma Bratia Rieger v Krnove, v roku 1936 V roku 1941 obstaral farský úrad pre fasádu kostola mramorovú sochu sv. Anny, ktorej autorom bol akademický sochár Fraňo ŠTEFUNKO (* 1903) z Turčianskeho Svätého Martina. V rokoch 1941 a 1942 uskutočnili stavebnú úpravu Burianovej veže. Vtedy na nej urobili novú vychádzkovú ochodzu so stĺpmi, ktoré spájajú oblúky.

(Zostavil ĽP)