09. 03. 2018
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenie na 4. pôstnu nedeľu: Kým je liek

„A už nebolo lieku" (2 Krn 36, 16). Pri čítaní prvého textu bohoslužby slova tejto nedele vnímam v sebe niečo ako hrôzu. 

Druhá kniha kroník sa totiž končí opisom dôvodov, pre ktoré sa Židia dostali do zajatia. Pre ktoré bol zbúraný chrám a prestala bohoslužba. Ich výpočet je uzavretý suchým, ale strašným konštatovaním: „A už nebolo lieku." Aký sklamaný bol Boh, keď napriek všetkému svojmu úsiliu nenachádzal vo vyvolenom národe odozvu! Vydal ho do rúk pohanov.

No zároveň ma napĺňa aj bázeň, lebo Boh nezabudol na svoj ľud. Poslal mu vyslobodenie cez pohana, cez kráľa Kýra. V tomto zmysle je Kýros predobrazom Krista – záchrana Božieho ľudu prišla zvonku. Keď Židia úpeli v zajatí (prečítaj si a pomodli sa slovami dnešného responzóriového žalmu 137), Boh poslal záchranu zvonku. Keď ľudstvo hynulo pod bremenom hriechu a viny, prišla záchrana zvonku – od samotného Boha. Šestnásty verš tretej kapitoly Jánovho evanjelia musí každý kresťan vedieť naspamäť: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život." Keď ťa v noci zobudia z hlbokého spánku a opýtajú sa ťa, v čo veríš, tento verš patrí medzi najlepšie odpovede.

Túto Božiu lásku k svojmu ľudu krásne vyjadruje svätý Pavol v Liste Efezanom: „Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku... Spasení ste milosťou..." (2, 4. 8). Žiadna samospása, neplatí nijaké „ja to zvládnem". Nie, bol si mŕtvy, no žiješ vďaka milosti a milosrdenstvu Pána.

Aký je Boh dobrý! Naplno nám ukazuje veci, ktoré ohrozujú nás vzťah s ním a náš večný a šťastný život, len aby nás opäť priviedol k sebe. Keď si budeš v týchto dňoch robiť spytovanie svedomia v rámci prípravy na veľkonočnú spoveď, nechaj bokom spovedné zrkadlo a popros Boha, aby on sám v tebe odhalil temné miesta, ktoré sú prekážkou medzi ním a tebou. Zažiješ inú spoveď, ináč zakúsiš Božiu starostlivosť o teba. A budeš aj sám iný – staneš sa Kristovou ľúbeznou vôňou... Urob to, kým je liek.

P.S.: Trochu rozviniem slovo samospása na príkladoch. Nič ti nepomôže chodenie do kostola zo zvyku či z povinnosti, spoveď dva-tri razy do roka a prijatie Eucharistie na Veľkú noc a na Vianoce, ak nemiluješ Krista. Ak s ním nežiješ dennodenne. Ak žiť s Bohom znamená pre teba len ráno a večer čosi odrecitovať, v nedeľu si splniť povinnosť a vydržať v kostole omšu, tak vedz, že môže sa aj pre teba stať, že už nebude lieku. Lebo žiť s Kristom znamená niečo oveľa viac – poznávať jeho vôľu a ochotne ju plniť láskou k blížnym, skutkami milosrdenstva, životom v pravde, bojom proti zlu a neprávosti... Ak vytváraš doma dusnú atmosféru, ak ti je priateľom alkohol, ak sú púte pre teba dôležitejšie ako teplý obed pre manžela a rodinu v nedeľu, ak ti ako kňazovi väčšmi záleží na tvojom pohodlí než na nepretržitej službe ľuďom, si v ohrození, že pôjdeš do zajatia...


20140536_bn.jpg


Na stiahnutie

11. 3. 2018.doc



Návrat späť